R.

Keď sa stane niečo s čím nikto nepočítal zamyslím sa na chvíľu nad životom, nad spomienkami.
Ach tie prekrásne spomienky... Roky prežité so smiechom a úsmevom na perách. Dvanásť krásnych pojašených rokov. Môže prísť ďalší, no ty ho budeš vždy porovnávať a všímať si chyby, naučíš sa vôbec pozornosti voči tomuto tvoru? Dokážeš ho niekedy pochopiť aby jeho spokojnosť prevýšila maximum? Vieš to vôbec? Zaslúžiš si aby sa na teba naviazal dával ti svoje pocity, myšlienky, i keď nemými očami? Dovolíš mu spoliehať sa na teba? V úplne všetkom?
Vraj pes, najlepší priateľ človeka. Je to tak? Skutočne si nevieme nájsť lepšieho priateľa v človeku?
Človek namieta, má priveľkú hladinu egoizmu, mnoho svojich názorov, ktoré sa nezhodujú s našimi...
Takže nie?
To nevinné stvorenie, o ktorom živote rozhodujeme my ľudia, my sme darcovia. Dobrého? Zlého? To je v každom z nás. Či sme citlivý, empatický, či máme vzťah k živým tvorom, iným ako k sebe samému. Máme? Na to prichádzame na ceste životom. Mnohé prekážky nás posilňujú, i zrážajú na zem. Je na nás či vstaneme a pôjdeme ďalej, alebo ostaneme ležať na zemi a začneme sa ľutovať. Optimizmus a viera je to čo nás posunie ďalej.
 Nesmieme zatvárať oči.

†  R.I.P. Roxa ♥∞